O projekte "Cesta riekou Eridanos"

Projekt „Cesta riekou Eridanos“ má za úlohu interaktívnou formou priblížiť širokej

verejnosti, deťom, turistom, nadšencom histórie a cestovania a v neposlednom

rade aj záujemcom zo strany odbornej verejnosti, ako sa žilo v regióne Považia

v mýtických dobách staroveku. Ukázať, že i tieto územia boli plné života,

obchodovania a vzájomných stretov civilizácií, miesta, kde viedla životodárna tepna

obchodu a kultúrnej výmeny severných oblastí Európy s oblasťou stredomorských

vyspelých civilizácií prostredníctvom „Jantárovej cesty“1, i východu a západu

pomocou „Hodvábnej cesty“2.

 

Historické obdobia spadajúce do pôsobnosti rekonštruovania v rámci projektu sú:

  •   Mladšia a neskorá doba bronzová Dunajského regiónu

  •   Staršia a mladšia doba železná regiónu Považia (Halštat, Latén) a klasického Grécka z kultúrneho okruhu Egejského a Čierneho mora

  • Obdobie Rímskeho impéria v období podunajskej hraničnej aktivity
      rímskych vojsk (Limes romanus)

V projekte budú využité popularizované historické epochy Starých gréckych bájí

a povestí a Rímskej ríše na unikátne oživenie a obohatenie cestovného ruchu

podujatiami so spoločným námetom a príbehom spojeným priamo s územím

dnešného Slovenska a regiónu Považia.

______________________________________________________________________________________________
1 Jantárová cesta bola obchodná suchozemská cesta v praveku (od eneolitu)

a staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadrane, cez Emonu (Ľubľana), Savariu

(Szombathely), Carnuntum (pri rak.-slov. hraniciach), Devín, Moravskú bránu,

Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly).

Najviac sa používala od konca 7. stor. pred Kr. do 5. storočia. Prepravoval sa

po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie

a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky a podobne

smerom na sever. Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu

a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj

alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pod juhovýchodnými svahmi

Malých Karpát, pri Dudváhu po Čachtice, ďalej pri Váhu po Trenčín a Vlárskym

priesmykom opäť smerom k hlavnej trase na Morave.


2 Hodvábna cesta bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez

Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou;

od 2. storočie pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych

technických vynálezov :papier, hodváb, porcelán).


3 Dunaj, z keltského DANU – tiecť, bežať, starogrécky – ISTROS, najdlhšia rieka

v dnešnej Európskej únii a druhá najdlhšia rieka po Volge v Európe. Povodie Dunaja

sa spája s niektorými najstaršími neolitickými kultúrami ľudstva, ako napríklad

známa kultúra Lineárnej keramiky stredného Dunaja z 5.tisícročia p.n.l.

Už po tisícročia fungoval ako spojnica medzi kultúrami, bol vektorom prenikania

kultúrnych vplyvov medzi Čiernomorským kultúrnym okruhom a Karpatskou kotlinou.

Významná obchodná a zásobovacia trasa, v období Rímskeho impéria tvoriaca

jeho najstabilnejšiu hranicu.
_______________________________________________________________________________________________